KONTROLY ÚČINNOSTI KLIMATIZAČNÝCH ZARIADENÍ

Ponúkame kontroly účinnosti klimatizačných zariadení. Naši pracovníci sú oprávnení a preškolení k vykonávaniu meraní účinnosti chladiva, ktoré vykonávajú meriacim zariadením značky Testo.

Kontroly klimatizačných systémov vychádzajú z požiadavku smernice európskeho parlamentu a rady 2002/91/ES. jej implementácia sa prejavila v zákone č. 406/2000 Sb. o hospodárení energií konkrétne v jeho novele č. 177/2006 Sb. Tento zákon je základným legislativnym podkladom, z ktorého vychádza povinnosť vykonávať kontroly klimatizačných systémov. Na neho naväzuje vyhláška č. 277/2007 Sb. z dňa 19. októbra 2007 o kontrole klimatizačných systémov. Tieto dva dokumenty predstavujú v súčasnej dobe základné podklady pre vykonávanie kontrol klimatizačných systémov.


Zákon č. 406/2000 Sb.

Jedná sa o základný zákon stanovujúci povinnosti vykonávania kontrol klimatizačných systémov (zariadení). Zákon obsahuje definíciu klimatizačného systému, určuje pre aké systémy je treba kontroly vykonávať. Zákon udává frekvenciu kontrol i formu postihov za ich nedodržiavanie. Platnost paragrafov zákona týkajúcich sa kontrol klimatizácii je od 1. 1. 2009 a vzhľadom k tomu, že frekvencia kontrol klimatizačných systémov je stanovená na 4 roky, mali by mať všetky klimatizačné systémy realizované do roku 2009 vykonanú prvú kontrolu už do konca tohto roku.

V zákone je definovaný „klimatizačný systém ako súbor všetkých zariadení a prvkov na úpravu parametrov vnútorného prostredia spojené s ohrevom, chladením, zvlhčováním a filtráciou vzduchu, ktoré sú súčasťou stavby“. Tato definácia nie je úplne jednoznačná, ale podľa obvyklého výkladu pojmu sa za klimatizačný systém považuje taký systém, ktorý má funkciu chladenia. Medzi takéto systémy patria chladivové systémy (split, multisplit, VRV systémy s premenným prietokom chladiva, zdroja chladu pre priame výparníky centrálnych klimatizačných jednotiek), vodné systémy konvektívne (systémy s ventilátorovými konvektory „fan-coil“), sálavé chladiace systémy (chladiace stropy, steny, podlahy) a kombinované systémy vzduch–voda (indukčné jednotky, chladiace trámce). Definícia nešpecifikuje typ budovy ani vnútorného prostredia, preto sa podľa tohto zákona musia kontroly vykonávať pre všetky klimatizačné systémy, či už v obytných, zhromažďovacích, administratívnych či priemyselných budovách.

V zákone je ďalej stanovené, že „u klimatizačných systémov je vlastník alebo prevádzkar zariadenia s menovitým chladiacim výkonom vyšším ako 12 kW povinný zaistiť pravidelnú kontrolu každé 4 roky“. Zároveň je však definovaný „menovitým chladiacim výkonom klimatizačného systému menovitý príkon pohonu zdroja chladu udaný výrobcom“. Tým je vlastne výkon prevedený na elektrický príkon. Takže sa podla tohto zákona musia kontroly vykonávať pre klimatizačné systémy s el. príkonom zdroja chladu väčším ako 12 kW.  Pričom sa podľa výkladu Štátnej energetickej inšpekcie posudzujú jednotlivé zdroje chladu v budove samostatne. Preto v prípade, že všetky zdroje chladu majú príkon nižší ako 12 kW, nie je treba kontrolu klimatizačného sytému danej budovy vykonávať.

Zákon tiež stanovuje, že „kontrolu klimatizačných systémov môžu vykonávať iba osoby podľa § 10 preskúšané ministerstvom z problematiky užitia účinnosti energie a návrhov opatrení alebo osoby autorizované podľa zvláštneho právneho predpisu 4d). Rozsah preskúšania stanoví vykonávací právny predpis“. Pre možnosť vykonávania kontroly je treba sa prihlásiť na MPO a získať oprávnenie.
Zákon stanovuje pokuty za nedodržanie jeho nariadenia až 8000 €.

Vyhláška č. 277/2007 Sb.

Táto vyhláška je základným podkladom pre vypracovávanie kontrol klimatizačných systémov.

Pravidelná kontrola klimatizačných systémov

Pravidelná kontrola klimatizačného systému zahrňuje posúdenie účinnosti klimatizácie a jej výkonu v porovnaní s požiadavkami na chladení budovy. Výsledkom pravidelnej kontroly klimatizačného systému je správa obsahujúca zistenie s návrhmi na opatrenia, doporučenia a poradenstvo o možnom zlepšení alebo výmene klimatizačného systému a o alternatívnych riešeniach.

Kontrola klimatizačných systémov zahrňuje

  • identifikáciu klimatizačného systému v rozsahu podľa prílohy č. 1 k tejto vyhláške
  • posúdenie dokumentácie, z hľadiska úplnosti, aktuálnosti a dodržovanie a ktorou je
    1. projektová dokumentácia klimatizačného systému, zahrňujúce východzie energetické bilancie, návrh a dimenzovanie jednotlivých častí systému, zoznam komponent systému a návrh merania a regulácie jednotlivých zón a celého systému
    2. dokumentácia uvedenia systému do prevádzky, to znamená  výsledky merania prietoku vzduchu v jednotlivých zónách systému
    3. dokumentácia zmien systému od jeho uvedenia do prevádzky
    4. prevádzkové predpisy výrobcov komponent klimatizačného systému
    5. miestny prevádzkový poriadok, v prípade že je príslušnými predpismi definovaný
    6. prevádzkový denník klimatizačného systému, v prípade že je příslušnými predpismi vyžadovaný a ostatná prevádzková dokumentácia ako záznamy o údržbe chladiacich zariadení, vrátane čištenia vnútorných a vonkajšíci tepelných výmenníkov a doplňovanie chladiva, záznamy o údržbe vzduchotechnických zariadení vrátane čištení a výmen filtrov, čištenie výmenníkov tepla a výdychových aj nasávacích otvorov vzduchu
    7. správy z predchádzajúcich kontrol
  • posúdenie dokumentácie, z hľadiska úplnosti, aktuálnosti a dodržovania, ktorou je
    1. identifikácia komponentov klimatizačného systému vrátane overenia zhody inštalovaných komponentov s projektovou dokumentáciou
    2. kontrolu teplotného rozdielu mezi vstupom a výstupom chladiacich agregátov s tým, že rozdiel teplôt musí byť identifikovateľný dotykom ruky na výstupnej a vrátnej trúbke
    3. kontrolu hluku a vibrácií pri behu chladiacich agregátov
    4. kontrolu tepelnej izolácie na potrubí chladiva, kontrolu úplnosti a neporušenosti izolácie
    5. kontrolu správnej funkcie prívodu vonkajšieho a odvodu otepleného vzduchu, zahrnujúcu kontrolu voľnosti otvorov pre prívod a odvod vzduchu, čistotu povrchu tepelných výmenníkov a nepoškodenie chladiacích rebier, stav filtrov nasávaného vzduchu
    6. kontrolu vzduchovodov vrátane uzatváracích, regulačných a požiarnych klapiek, kontrolu neporušenosti vzduchovodov a funkčnosti klapiek
    7. kontrolu regulácie systému klimatizácie vrátane identifikácie komponentov regulácie, to je teplotných čidiel, servopohonov ovládánia armatúr a vzduchových klapiek a časovacích zariadení, overenie správnosti umiestnenia teplotných čidiel, funkcia servopohonov a mechanizmov ovládánia armatúr a klapiek, správnosti a vhodnosti nastavenia časovacích zariadení, overenie vzájemného blokovania regulácie vykurovania a chladenia, aby nemohlo dochádzať k súčasnému vykurovaniu a chladeniu
  • overenie stavu údržby klimatizačného systému zahrňujúce
    1. zisťovanie zjavných stôp vykonávania údržbových prác pri vizuálnej kontrole klimatizačného systému
    2. záznamy o údržbe a opravách s kontrolou záznamov o čistení filtrov a tepelných výmenníkov, výmenách agregátov, zmenách zariadení, generálných opravách a rekonštrukciách
    3. kontrolu dokladov o údržbe a opravách vrátane technickej dokumentácie
  • overenie funkcie klimatizačného systému zahrňujúce
    1. vyskúšanie, či klimatizačné zariadenie v prevádzke plní všetky funkcie podľa návodu dodávateľa
    2. vyskúšanie funkcie regulácie klimatizačného zariadenia, ktoré sa vykonáva za prevádzky po nezbytne potrebnú dobu - kontrola ovládania a regulácie, to je vyskúšanie funkcií ovládania a regulácie, overenie pohody prostredia v klimatizovaných priestoroch ako podľa údajov teplomerov, tak podľa subjektívneho hodnotenia uživateľov budovy
    3. overenie (identifikácia) inštalovaných meračov spotreby elektriny pre pohony ventilátorov, chladiacich kompresorov a ostatných komponentov klimatizačného systému
    4. kontrolu spotreby energie pre klimatizáciu objektu (podľa záznamov meradiel alebo podľa prevádzkovej evidencie prevádzkara); v prípade, že spotreba energie pre klimatizáciu nie je vyhodnocovaná, je nutné vykonať odborné ocenenie s pomocou zistených údajov o príkonoch hlavných spotrebičov a ich prevádzkovej doby

Správa o kontrole klimatizačného systému obsahuje

  1. identifikačné údaje klimatizačného systému budovy
  2. zhodnotenie výsledku vizuálnej kontroly klimatizačného systému
  3. zhodnotenie stavu kompletnej dokumentácie, ktoré môže byť vykonávané s využitím a odvolaním sa na predložené servisné a revízne správy
  4. zhodnotenie úrovne údržby klimatizačného systému
  5. zhodnotenie regulácie klimatizačného systému

Kontrola klimatizačného systému

Klimatizačné systém je zložený z rady zariadení a prvkov. Pri správne vykonanej kontrole by si mala byť osoba túto kontrolu vykonávajúca vedomá všetkých aspektov a v prípade, že je z dostupných dát, dokumentácie a skutočností zistených behom vizuálnej prehliadky patrná zlá funkcia niektorých zariadení, mali by detailné monitorovanie a analýzy tohoto zariadenia vykonať či aspoň investorovi doporučiť.

Ako je zrejmé z hore spomenutej vyhlášky, kontrola klimatizácií má za úlohu nielen vizuálne kontrolovať, prípadne monitorovať klimatizačné zariadenie, ale aj zhromazdiť dokumentáciu a vykonať jej analýzu. Jedným zo základných problémov pri chybnej prevádzke klimatizačných systémov je práve absencia takéhoto komplexného prístupu.

Pre správnu kontrolu klimatizačného zariadenia je veľmi dôležité overenie jeho správnej funkcie. Cieľom klimatizácie je dosiahnutie kvalitného vnútorného prostredia. Preto súčasťou kontroly by malo byť aj monitorovanie a vyhodnotenie vnútorného prostredia v klimatizovaných priestoroch, a to ako v podobe objektívnych parametrov (teploty, vlhkosti, koncentrácie CO2, koncentrácie škodlivin), tak subjektívneho hodnotenia uživateľov (spokojnosť s teplotou, kvalitou vzduchu, obťažovanie prievanom). Nejvhodnejšie je vyhodnotenie dlhodobého monitorovania objektívnych parametrov doplneného o jednorázové kontrolné meranie kalibrovanými čidlami behom vlastnej kontroly. Užitočným nástrojom je i štatistické spracovanie dotazníkov na teplotnú pohodu a kvalitu vzduchu predložených všetkým osobám v prietore pracujúcom. Z takto získaných informácii je možné potom vyhodnotiť nielen, či sú vyhovujúce parametre prostredia, ale i to či je prevádzka naozaj energeticky úsporná, či nie je zbytočne vetrané, vykurované alebo chladené.

Ďalším dôležitým parametrom sú spotreby energie jednotlivých prvkov klimatizačného systému, ako sú kompresory, ventilátory, čerpadlá, zvlhčovače, ale aj ohrievače a chladiče. Ak sú takéto dáta k dispozícii, je možné ich analýzou vyhodnotiť, či je systém prevádzkovaný správne a z anomálií identifikovať možné poruchy a chyby.

Tento komplexný přístup kladie však značné nároky ako na zběr a analýzy dát, tak i na osobu vykonávajúcu kontrolu. Kontroly klimatizácií rovnako ako ich navrhovanie a prevádzkovanie sa vyznačujú vysokou variabilitou. Tá je daná ako širokými možnosťami typov klimatizačných zariadení a zdrojov chladu, tak interakciami medzi vonkajším prostredím, budovou, vnútorným prostredím i vlastným klimatizačným systémom. Osoba vykonávajúca kontroly by mala detailne poznať funkcie a požiadavky na údržbu jednotlivých prvkov klimatizačných zariadení vrátane meraní a regulácie,ale aj rozumieť chovaniu budovy a požiadavkom kladeným na vnútorné prostredí klimatizovaných priestorov.



Formulár

Meno:
E-mail:
Firma:
Telefón:
Správa:
Rýchly kontakt

Nenašli ste, čo ste hľadali?
Kontaktujte Nás.

Tel./fax: +420 547 243 588
E-mail: jmklima@jmklima.cz

Dotaz
Servisná podpora

Karel Dokoupil

technická podpora, nábor zákaziek v oblasti MaR, vizualizácie, servis nástrešných chladiacich a klimatizačných jednotiek, úsporné opatrenia v chladiarenskom nábytku,organizácia montáží a servisu

Mobil: +420 775 858 271
Tel: +420 734 803 879
E-mail: dokoupil@jmklima.cz